Rímska svieca patrí medzi klasické typy pyrotechniky, ktoré poznajú aj tí, čo sa o ohňostroje bežne nezaujímajú. Ide o dlhšiu trubicu, z ktorej sa po zapálení postupne, jeden po druhom, vystreľujú jednotlivé efektové náboje smerom nahor. Výsledkom je séria svetelných výstrelov v rôznych farbách, ktoré na seba plynulo nadväzujú a vytvárajú dojem akéhosi svetelného ohňostroja na splátky.

Názov rímska svieca nemá nič spoločné so starovekým Rímom, ako by sa mohlo zdať. Ide skôr o historické pomenovanie, ktoré sa v pyrotechnike udomácnilo už pred stáročiami a odvtedy sa jednoducho zaužívalo naprieč jazykmi. Princíp trubice, ktorá postupne vystreľuje jednotlivé efekty, sa za tú dobu prakticky nezmenil, zdokonalili sa len použité materiály a farebné svetelné zmesi.

Veľkou výhodou rímskej sviece je jej dĺžka trvania. Kým klasická raketa ponúkne jeden krátky efektný moment, rímska svieca dokáže baviť výrazne dlhšie, pretože jednotlivé výstrely idú za sebou v pravidelných intervaloch. To z nej robí obľúbenú voľbu pre menšie rodinné oslavy, kde stačí jeden pevne upevnený kus a diváci majú zaručenú dlhšiu podívanú bez potreby zapaľovať viacero produktov naraz.

Pri používaní rímskej sviece je kľúčové zabezpečiť ju v stabilnej zvislej polohe. Najlepším spôsobom je pevne ju priviazať o drevený kolík zatlčený do zeme, ktorý nie je vyšší ako samotná trubica, prípadne ju pevne zasunúť do stabilnej kovovej rúry. Sviecu nikdy nedržte v ruke, aj keď sa to pri menších kusoch môže zdať lákavé. Pri prípadnej poruche, upchatí trubice alebo prasknutí obalu môže dôjsť k nečakanému výbuchu v ruke a vážnemu zraneniu. Rímsku sviecu taktiež nikdy nevkladajte do voľných sklenených či plastových fliaš, ktoré sa môžu ľahko prevrátiť.